Varanasi: Čo očakávať v Indickom najsvätejšom mieste

Ázia

V západných častiach Indie sa nachádza jedno z najstarších miest sveta, mesto Varanasi. Miesto, ktoré je pre hinduistov to najsvätejšie na svete,  miesto kde ich duša po spálení tela dosiahne nirvánu. Už po tisícky rokov tu neprestajne horí oheň. Oheň, ktorý je pre Indov svätý a ktorým sa zapaľujú ľudské tela na brehoch Gangy.

Bolo to ešte dávno predtým, ako som sa prvýkrát dostal do Indie, čo som prvýkrát videl fotky z tohto miesta a odvtedy ma lákalo vidieť toto sväté mesto na vlastné oči. Podarilo sa mi to až pri mojej tretej návšteve Indie a na Varanasi som si vyhradil celý týždeň, preto aby som o tomto čudesnom mieste získal čo najviac informácií.

Dnes sa na brehoch Gangy nachádzajú dva takzvané ghaty, kde pália ľudské telá. Na menšom z nich sa spaľujú telá, ktoré zomreli smrťou neprirodzenou. Vôbec sa nespalujú ľudia s leprou, deti, tehotné ženy, zvieratá alebo ľudia, ktorí umreli po uhryznutí kobrou. Ostatné telá môžu spaľovať na veľkom ghate s názvom Manikarnika Ghat.

300 tiel denne

Tu sa telá spaľujú nonstop 24 hodín denne a za jeden deň sa spáli približne 300 tiel, pričom telo potrebuje približne 120kg dreva. Nie vždy však všetko dokonale zhorí, u žien sú to väčšinou panvové kosti a u mužov hrudník, ktorý dokonale nezhorí a tieto zvyšky sú hodené do Gangy. Áno do Gangy, kde sa len o sto metrov ďalej kúpu ľudia a niektorí túto vodu pri očiste aj pijú.

Najnižšia indická kasta „nedotknuteľní“sa stará o priebeh spaľovania. Ako jediní sa dotýkajú tela.

 

Čo vás na tomto mieste zaujme ako prvé, neuvidíte tu žiadne prejavy žiaľu, miesto toho sa tu Indovia smejú, rozprávajú a dlhé hodiny počas pohrebu si čas krátia hraním kariet. Indovia neberú smrť ako stratu ale chápu ju ako myšlienku zbaviť sa “starého opotrebovaného” tela, niečo ako keby ste mali vyhodiť staré, zničené oblečenie. Neuvidíte tu taktiež žiadnu ženu. Im je priradená úloha starať sa o telo po jeho smrti doma a na samotnom pohrebe sa už nezúčastňujú. Údajne im bol pridelený zákaz potom ako sa jedna žena od žiaľu vrhla do ohňa k svojmu manželovi. Práve prejavy smútku, bránia duši dosiahnuť nirvánu.  Aby sa to podarilo, je nesmierne dôležité celý proces dokonale zvládnuť. Samotný moment kedy duša opúšťa telo je moment, kedy od tepla exploduje lebka.

Večný sväatý oheň horí udržujú nonstop pri živote. Horí tu už niekoľko tisíc rokov a zapaľujú sa ním všetky telá.

Za deň sa na tomto mieste sáli približne 300 tiel.

Proces rituálu

Samotný rituál sa začína hneď po smrti. Rodina telo vymasíruje maslom, v starších dobách dokonca telo maslom aj naplnili. Loďou telo privezú na pohrebisko, kde ho posledný krát umyjú v Gange a na slnku nechajú vysušiť. Následne položia na prvú vrstvu mangového dreva (vyššie kasty používajú drahšie, kvalitnejšie drevo, najnižšie kasty sú spálené na kravskom truse alebo hodené do Gangy bez upálenia). Najväčšie a najťažšie kusy dreva sa uložia až na telo, pretože vplyvom tepla sa môžu svaly začať hýbať a telo posadiť. Najbližšia osoba nebohého sa na znak úcty oholí, ostrihá a oblečie do bieleho. Po troch hodinách je telo zhorené a uhasí sa svätou vodou z Gangy. Následne sa nezhorené zvyšky spolu s popolom hodia do Gangy. Na celý proces dohliadajú a ako jediný sa mŕtveho tela dotýkajú ľudia z najnižšej kasty “nedotknuteľní”, ktorí na pohrebisku pracujú. Dve veci sú nesmierne zaujímavé a Indovia to pripisujú Shivovi, ktorý sa o to postaral – na mieste nie je cítiť žiadny smrad z horiacich tiel, skôr vôňu horiaceho dreva. V prípade dažďa oheň bude neustále horieť, pretože svätý oheň nie je možné uhasiť.

Najbližšia osoba nebobého sa oholí, ostrihá a oblečie na znak úcty do bieleho.

Na mieste nenájdete ani jednu ženu, na mieste nieje nikto smutný, neuvidíte žiadne slzy. Bránilo by to duši dosiahnuť nirvánu.

Kastovný systém

Kastovný systém je viditeľný aj na samotnom ghate. Najchudobnejšie kasty spaľujú priamo na brehu Gangy, bohatších vyššie, bližšie ku chrámu, kde dodnes horí večný oheň a priamo pod ním spaľujú ľudí z najvyššej kasty kde spaľujú bojovníkov a kňazov.

Aj na tomto mieste vidieť kastovný systém. Priamo na brehu sa spaľujú tí najchudobnejší a smerom hore ku chrámu, kde horí svätý oheň sá spaľujú vyššie kasty. Na obrázku naľavo horí najvyššia kasta, ktorú tvoria knazi, vpravo nižšia kasta bojovníkov.

Najbizarnejšie indické miesto

Celú cestu do Indie som premýšľal aké pocity asi vo mne vyvolá toto miesto a mal som pred ním neskutočný rešpekt, ktorý sa ešte navýšil keď som po sa po prvýkrát dostal k ghatom a neďaleko som pozoroval čierny stúpajúci dym. Po príchode na samotný Manikarnika Ghat ale musím povedať, že je to jedno z najbizarnejších miest aké som kedy videl. Samotné miesto síce pôsobí dychberúco a dlhé  chvíle som nebol schopný nijakým spôsobom opísať toto miesto, pre mňa najčudnejšie miesto v celej Indii. Pred tým čo sa tam deje budete cítiť obrovský rešpekt, no tiež sa miestami budete mať chuť smiať. Pomedzi telá sa prechádzajú psy a kravy, ktoré z bohato vyzdobených tiel vyjedajú kvetinové vence a ak budete mať šťastie uvidíte tam aj nejakého Aghoriho. A práve ten dodáva tomuto miestu priam grotesknú atmosféru.

Najväčšie kusy dreva sa položia navrch. Zabráňujú svalom reagujúcim na teplo aby sa telo posadilo.

Kanibali Aghori

Medzi horiacimi telami neustále fajčí marihuanu zo svojej fajky a ticho niekoľkokrát preruší jeho dráždivý kašeľ, za ktorým sa otočí každá krava. Keď kašeľ prekoná, zavesí sa na železné konštrukcie, kde spaľujú tela a začne robiť stojky a iné akrobatické úkazy. Všetci ho pozorujú ale nikto nepovie ani slovo. Aghori sú pre Indov svätý muži, no sú to tiež kanibali, ktorí pojedajú nezhorené zvyšky tiel a natierajú sa ich popolom. Veria, že ak sa budú pohybovať blízko smrti a nebudú sa jej báť, stanú sa nesmrteľnými. Títo ľudia sa vzdali totálne všetkého, a pri rozhovore s ním mi okrem neustáleho chválenia sa, že on sa volá Yoga Baba, a že je dobrý v yoge spomína, že nemá žiadnu mamu, žiadneho otca, žiadny domov a teda ani žiadne problémy. Berie ma do neďalekého chrámu, ktorý nazýva svojím domovom a pýta si fotku pri každej svätej soche. Po nafotení asi dvadsiatich nezmyselných fotiek sa lúčime a ešte raz ho stretávam o dva dni, zjavne nie pri zmysloch, keď z tašky vyťahuje škatuľku s popolom zo zhorených tiel a natiera ním nič netušiacich ľudí v meste po tvári…

Aghori je jedným z odvetví Hinduizmu. Títo ľudia jedia nezhorené zvyšky tiel a natierajú sa ich popolom. Veria, že sa tak stanú nesmrtelnými.

Menej navštevovaný Haridwar

Varanasi je určite jedným z najzaujímavejších miest v celej Indii ale musím povedať, že taktiež som bol z neho dosť sklamaný. Videl som totižto stovky fotiek z tohto miesta a mal som o ňom úplne inú predstavu. Mesto je dnes jedným z najturistickejších miest v Indii, všade je obrovské množstvo kaviarní, kde dokonca ponúkajú koláče ku kávičke(?!). Svätí muži, ktorých vidíte na každej fotke z Varanasi, tu ako na jedinom mieste v Indii zrazu vedia plynulo po anglicky a za každú fotku pýtajú peniaze. Ja som z tých, ktorý odmietajú za fotky ľudom platiť a radšej kúpim jedlo či sladkosti, no tu ma pri pokuse dať im za fotku jedlo vysmiali…Preto by som vám chcel tiež odporučiť druhé najsvätejšie mesto ležiace na Gange, Haridwar, kde to na mňa pôsobilo celé omnoho ľudskejšie a mal som z toho väčší “duchovný” zážitok.

Tradičný ľudový pohreb v meste Haridwar, kedy telo hodia nespálené do Gangy.

Večerný rituál Aarti, ktorým sa prejavuje úcta k matke Gange.

You Might Also Like

2 komentáre

  • Reply
    Lucia
    20. mája 2018 at 14:15

    Mega super clanook!

  • Leave a Reply