Slovinsko a Taliansko: Tip na vikendový výlet

Európa Tipy a triky

Celé tohtoročné leto trávim v Bratislave. Teplo, pretlak ľudí a nedostatok zelene znášam veľmi ťažko. Našťastie pred nami je sviatok a Andrea vymyslela na predlžený víkend skvelý plán. Prenajali sme si auto a vyrazili do Slovinska. Od začiatku ako prišla s týmto nápadom, tajne dúfam, že sa mi ju podarí ukecať aj do mojich obľúbených Dolomitov.

 

Plán bol vyraziť už v piatok po robote. Žiaľ, nie vždy (nikdy) ide všetko podľa plánu… Privodil som si ľahký otras mozgu a keď som mal “výpadok“, vedel som síce, že máme prenajaté auto, ktorým máme isť niekde na výlet, ale nevedel som si vôbec spomenúť kam. Ostali sme radšej doma a vyrazili až v sobotu ráno.

Prvou zastávkou je slovinský Bled s rovnomenný jazerom. Boli sme tu prvýkrát na jeseň minulého roku, no popravde nás vtedy príliš neoslovil. Pekné slnečné počasie, vyššia denná teplota a príjemná voda nám však rýchlo zmenila názor na toto miesto. Hlavne pohľad z večernej výhliadky na západ slnka, kde som očakával desiatky ľudí bol perfektný zážitok, umocnený tým, že sme tam boli celkom sami.

Na druhý deň sa ideme znova kúpať do Bledu. I ja čo som na vodu rozmaznaný som sa celé dopoludnie čľapkal vo vode. Napokon sama Andrea rozhodla, že kúpania bolo dosť a môžeme zmeniť pôvodný cieľ cesty- cestu k moru, za cestu do hôr a taktiež do Dolomitov (hurááá!).

Nasadáme do auta a smerujeme do Triglavského národného parku. Navštevujeme vodopád Peričnik, a chvíľu som si myslel, že som na Islande. Veľmi sa podobá na slávny islandský vodopád Seljalandsfoss, ktorý bol doteraz jediný vodopád, poza ktorý som prechádzal. Podobné sú aj veľkosťou, no v Slovinsku vás rozhodne nebudú sprevádzať tak obrovské zástupy ľudí.

Večer sme sa stihli ešte  autom vyšplhať do Mangartského sedla, kde prespíme. Posledné 2 km cesty na vrchol sú uzavreté pre padajúce kamene a tak budík nastavujem na skorú raňajšiu hodinu. Chcel by som východ slnka vidieť z vrcholu ležiaceho priamo oproti Mangartu s krásnym výhľadom naňho.

Budík ma budí po pár hodinách spánku, no tma a strach z padajúcich skál neustále zrýchľuje moje tempo a hore som doslova vyletel. Prekvapil ma však hrebeň a pohľad do druhej strany údolia, keď som stál na 1m širokom hrebeni nad asi 800m vysokou roklinou. Po východe, dole na parkovisku stretávame niekoľko Slovákov, ktorých tu je ako maku. Pri raňajkách nás oslovili taktiež Česi, ktorí sem prišli skákať na padákoch a poprosili nás, či by sme im zviezli auto dole. Skákať chcú samozrejme všetci a tým pádom nemajú šoféra. Z hrebeňa ich pozorujeme a obdivujeme. Schádzame do dediny, kde nás už dávno čakajú a do ruky nám vsúvajú fľašu vína. Výborne, večer bude veselý.

Počasie sa zrazu pokazilo a celú cestu na Lago di Braies husto prší. Presúvame sa preto nesmierne pomaly a prichádzame až po západe slnka, no napokon to malo cenu víťazstva. Z dôvodu silného dažďa, všetci ľudia z jazera odišli a na neustále preplnenom jazere sme boli úplne sami! Je však už večer a tak plánujeme vrátiť sa opäť zajtra, veľmi by sme totiž chceli počlnkovať po jazere.

Presúvame sa na Lago di Sorapis kde prespávame na parkovisku priamo pred štartom túry. Z postele vstávam znova o 4 ráno a len veľmi ťažko sa mi dvíha. Nechýbalo veľa a vzdal by som to. Dvojhodinovú túru som v tej tme a pomerne chladnom počasí absolvoval za hodinu a dorazil som v ten najvyšší čas. Slnko práve začína osvetľovať horu nachádzajúcu sa za jazerom a práve pre tieto pohľady sa ráno oplatí privstať. Sledovať takú  nádheru v pokoji, v tichosti  sám, bez ďalších ľudí vôkol vás sú tie najkrajšie zážitky, ktoré vám hory dokážu ponúknuť.

Cestou dole začínam pomaly stretávať ľudí prichádzajúcich na jazero a kým som zišiel dole, stretol som ich minimálne 15. To už musela byt hore celkom iná atmosféra…

Náš výlet sa pomaly blíži ku koncu a posledná zastávka je spomínaný Lago di Braies. Je víkend, slnečné počasie a parkoviska sú plné už 4km pred jazerom, premávka odklonená… Člnky nám teda opäť nevyšli… snáď nabudúce.

Určite si nezabudni pozrieť aj video, ako sme sa mali na tomto výlete!

 

 

You Might Also Like

2 komentáre

  • Reply
    Blog o cestovaní - Los travelos - Aký bol moj rok 2018: najväčšie zážitky
    7. januára 2018 at 22:02

    […] raz sme predĺžený výlet začiatkom jesene využili na návštevu Slovinska a talianskych Dolomitov. Tentokrát sme však na výlet vyrazili v trojici aj so psíkom Chesterom, ktorý v lete doplnil […]

  • Reply
    Peter
    28. apríla 2018 at 13:01

    Super, tip na výlet. Už som s touto trasou oboznamil polovičku, tak snáď najbližšie po Vaších stopách… 😉

  • Leave a Reply