Holi: ako sa výháňanie diabla zmenilo na najfarebnejší festival na svete

Ázia Cestovanie

Holi je tradičným hinduistickým sviatkom, ktorého história siaha už do 4. storočia. Je spájaný s príchodom jari, koncom zimy a víťazstvom dobra nad diablom. Termín prislúcha každoročne prvému dňu po splne v rozmedzí od konca februára a polovici marca. Dnes má Holi festival množstvo podôb, no najznámejšia je práve forma kedy sa ľudia obhadzujú farbami a oblievajú vodou, čo tiež preslávilo festival po celom svete. Hinduistický boh Krišna, zbožňoval žartíky a často krát na ľudí hádzal farby, vodu a práve tu siahajú počiatky festivalu. Jeho tradičná forma, a najväčšie oslavy festivalu sa každoročne odohrávajú v rodisku boha Krišnu, v mestách Vrindavan a Mathura.

„Ring“ v Banke Bihari temple

Dostanete sa sem veľmi jednoducho. Vlakom alebo autobusom vám cesta z hlavného mesta Delhi zaberie tri hodiny, a keďže festival trvá niekoľko dní, lacné ubytovanie nájdete práve v meste Mathura. Tá najväčšia oslava sa koná deň pred hlavným dňom festivalu v chráme Banke Bihari vo Vrindavane, ktorý sa otvára o deviatej ráno. Už po ceste v rikši dostávam prvé zásahy farbou a ako sa blížim ku chrámu, ulice sa začínajú upchávať. Ľudia ma obhadzujú zo všetkých strán,  vždy poprajú ,,Happy Holi“. Nad uličkami je mierny opar z rozprášených farebných práškov a celá atmosféra pôsobí veľmi snovo.

Niekoľko desiatok metrov pred dverami chrámu sa začína poriadna tlačenica. V tento deň festival v chráme oslavujú prevažne chlapi a pochopil som prečo. Pred dverami chrámu sa pokúšam 10 minút vyzuť, dav ma neustále tlačí a celý čas nie som schopný zohnúť sa a dať dole topánky. Nad nami, žena s poriskom metly odušu trieska na železnej tabuľu a krikom sa snaží koordinovať dav.

Šarvátka so zárabia chtivými špekulantami

Topánky hádžem na obrovskú kopu obuvy a s malou dušičkou, že ich niekedy ešte uvidím vchádzam dnu. Nestíham sa ani poriadne rozhliadnuť a dav ma tlačí do neznáma. Zachytím len krik jedného Inda, či chcem ísť na terasu za 500 rupiíí. Práve tam chcem ísť ale nechcem zato platiť, takže skúšam nájsť schodisko sám. Neúspešne a tak sa vraciam za ním a v rýchlosti zjednávam cenu na 300 rupií. Berie ma hore, no necháva ma pred dverami na terasu a zrazu rýchlo zmizne. Pred dverami stojí ďalší chlap, ktorý pýta peniaze opäť a nasilu predo mnou zatvára dvere. Po ani nie minúte prišiel ďalší Európan, ktorý zaplatil 1000 rupií a tiež ho odmieta pustiť. Dvaja sme však boli dostatočne silný aby sme Inda premohli a nasilu sa dostali k dverám. V momente ako sme vchádzali do dverí sa aj tento Ind ukľudnil. Prišiel jeho kolega s ďalšími ľuďmi, ktorý zrejme nemohli vedieť, že sa snaží takto navyše zarobiť a zrazu bol krotký ako kocúrik.

 

Vychádzam na balkón a ten pohľad je neuveriteľný! Videl som z tohto miesta množstvo fotiek, videí, no atmosféra je niekde úplne inde. Obrovská masa ľudí tlačiaca sa do prednej časti, kde kňaz hádže na ľudí vodu a farby. Práve prestrednícstvom neho sa ľudia “hrajú” holi so samotným Krišnom. Farebný dav ľudí sem tam zastane a zborovo sa začnú modliť z čoho mi naskakujú zimomriavky. Farby lietajú až po strop, sem tam vybuchnú nejaké rozbušky s farbami a obrovský farebný kúdoľ sadá na ľudí. V nose mám mierny štipľavý pocit z toho ako sa mi prach dostáva do dýchacích ciest. Svetelné lúče prenikajú cez prach a osvetľujú kňazov…

 

Plné jedlá farby

Ulice v meste sú omnoho pokojnejšie i keď bielych si domáci radi užijú a tak farbu na mňa hádže pravdepodobne každý… Sem tam niekto zo strechy na  ľudí vyleje vodu alebo hodí balón s vodou. Na uliciach však funguje bežný život ako ktorýkoľvek iný deň. Ľudia v obchodoch predávajú, v streetfoodoch nerušene varia a len akýmisi prachovkami neustále zametajú sadajúci prach.

Pálenie bohov na kravskom truse

Večer oslavy pokračujú a po celom meste Mathura sú vystavané sochy zlých diablov, ktoré sa rozhoria pred polnocou. Ako palivo využívajú sušený kravský trus, ktorý horí tak dobre, že oheň z niektorých ohňov zasahoval do elektrických stĺpov a len neveriacky pozerám, čo to bol za nápad postaviť vatru priamo pod elektrické vedenie. Na plamene však dohliadali policajti a tak mi to dávalo nádej, že elektrina bude fungovať aj nasledujúci deň…

V hlavný deň sa festival odohráva v meste Mathura, v časti Vishram Ghat až po Holi gate. Je tu omnoho príjemnejšie a menšia masovka ako včera v meste Vrindavan. Ľudia tancujú, spievajú a do toho sa obhadzujú farbami. Sem tam sa celé mesto ponorí do hlasných indických melódií keď cez ulicu prejde dodávka naložená obrovskými reprákmi, z ktorej vysia vysmiati tancujúci Indovia.

Tento festival som chcel zažiť niekoľko rokov a táto návšteva Indie, bola práve kvôli nemu, Bol to neuveriteľný zážitok hlavne v chráme Banke Bihari. Budete tu však potrebovať ohromne veľa trpezlivosti lebo farbu, ktorá sa pomerne zle umýva, budete mať na sebe niekoľko dní…

Prečítaj si tiež predchádzajúci članok z návštevy slávneho Taj Mahalu.

 

 

 

 

 

 

 

 

You Might Also Like

No Comments

Leave a Reply